Exaktný
dôkaz expanznej autodeštrukcie základného super-monetaristického modelu.
Poďme
teda na vec!
Super-monetaristický model(SMM) vychádza
z friedmanovského monetaristického modelu(FMM), ktorý môžeme považovať za ľahšiu variantu.
Zadefinujme si teda základný super-monetaristický model (SMM) finančného
systému, s abstrahovaním náhodných
výkyvov, vonkajších zásahov a menej významných
mechanizmov, kde sa peňažná expanzia riadi štátnymi dlhopismi v intervale jednej doby obratu peňažných zásob. Dôsledne rozlišujme pojem inflácie
a cenového rastu. Uvažujme
o ideálnej korelácii inflácie s inflačným rastom cien(IRC)
a inflačným rastom produkcie(IRP). Pomer peňažnej bázy a jednotlivých peňažných
agregátov považujme za stabilný. IRC
stanovme na stále platnú predstavu optima 3%. Abstrahujme aj od úrokov a úrokovej miery. Tie sa v SMM
nepodieľajú na monetárnej expanzii, či depresii !! Sú len jedným zo zdrojov poklesu cien, teda
deflačného efektu, ako aj jedným zo
zdrojov rastu prirodzeného dlhu a to v každom modeli. Dôsledne rozlišujme medzi
defláciou a deflačným efektom. Všetky
tieto podmienky vytvárajú ideálne
prostredie pre fungovanie SMM. Čas budeme označovať "Y" , ale za časovú jednotku nebudeme považovať rok, ale dobu obratu relevantnej peňažnej zásoby(M2).
1.Prvý mechanizmus.
Prvým autodeštrukčným mechanizmom zákonitej
autodeštrukcie modelu je mechanizmus
hladinovej inflácie. V tomto modeli
má podobu obnovovania ukončených inflácií. To znamená, že keď riadime infláciu "obratovými" dlhopismi, tak na konci každého obratu musíme najskôr nahradiť práve splácaný dlhopis
novým, rovnako veľkým dlhopisom. Monetárna depresia je vylúčená! Depresiu
musíme teda okamžite vyrovnať expanziou. Defláciu dlhu vyrovnať opätovnou infláciou. Toto vyrovnávanie sa musí opakovať po každom obrate peňažnej zásoby! Hladina ukončených inflácií musí byť
neustále obnovovaná.
2.
Druhý mechanizmus.
Druhým autodeštrukčným mechanizmom
základného SMM je mechanizmus principiálnej
inflácie. Ide o infláciu, ktorá je principiálnym základom SMM ako
etatistického myšlienkového modelu súčasného svetového finančného systému. Ide teda
o principálne dopĺňanie hladinovej inflácie o novú infláciu, teda
ďalšiu infláciu po každom obrate peňažnej zásoby. To znamená rozšírenie peňažnej zásoby po každom obrate o 3% v zmysle definovaných podmienok. To sa musí vykonávať tiež neustále, až do expanzného rozpadu. Principiálna inflácia sa v dnešnej praxi riadi tzv. cieľovanou infláciou, teda rastom cien.
Spolupôsobením týchto dvoch mechanizmov sa
tvorí bázická inflácia, ktorej prejavom je, že peňažná zásoba sa zvyšuje po každom obrate o tri percentá
peňažnej zásoby predchádzajúcej doby obratu.
Obdobne to platí pre celkovú
hodnotu dlhopisov. Rozdiel je len v počiatočnej hodnote. U dlhopisov
je to nula. Ďalej z toho vyplýva, že tento rast je exponenciálnou funkciou
so základom 1,03, v prípade jeho
vyjadrenia pomocou koeficientu. Takže,
ak sme mali počiatočnú zásobu IM(ide nám predovšetkým o M2), tak konečná
zásoba FM v obrate(kvázi roku) Y bude:
FM = IM . 1,03expY
Vychádzajúc
z tejto rovnice môžeme zostaviť graf vývoja peňažnej zásoby na základe
bázickej inflácie v nami definovanom základnom SMM, kde pre zjednodušenie
IM budeme považovať za rovné „1“ :
Graf znázorňuje vývoj peňažnej zásoby za
obdobie 110 obratov. Po 100 obratoch bude
zhruba 20 násobná.
3.Tretí
mechanizmus.
Tretím
autodeštrukčným mechanizmom základného
SMM je mechanizmus rastovej inflácie.
Pre zjednodušenie predpokladajme, že nárast produkcie nastane vždy na konci peňažného obratu(kvázi roka). Musíme na začiatku každého nového obratu rozšíriť infláciu súvzťažne aj na tento prírastok produkcie. Bez nej by sa nám prejavil cenový pokles ako deflačný efekt. Uvažujme o náraste
produkcie 6% ročne. Rastová inflácia musí mať preto
hodnotu 6%.
Dôsledkom tohoto mechanizmu je, že peňažná
expanzia a teda aj celková hodnota dlhopisov sa zrýchľuje o ďalší
exponenciálny rast
s koeficientnym základom
1,06. Spolupôsobením všetkých troch
mechanizmov rastie teda peňažná zásoba s vyšším exponenciálnym základom.
Výslednú expanziu peňažnej zásoby môžeme
tak vyjadriť vzťahom :
FM = IM .
(1,03 . 1,06)expY
U dlhu to bude obdobne :
TD = IM . (1,03 .1,06)expY – IM
kde
TD je celkový dlh a 1,06
je koeficient rastovej inflácie.
Pri vysokých hodnotách „Y“ obe funkcie
takmer splývajú. Grafické zobrazenie a porovnanie funkcie FM
s predchádzajúcou je nasledovné :
Ak budeme pre zjednodušenie považovať IM za rovné 1
a infláciu a rast produkcie
vyjadríme pomocou koeficientov, tak na
základe troch uvedených mechanizmov môžeme odvodiť všeobecnú funkciu :
M = (I
. G)expY
čo
je funkcia rastu peňažnej zásoby v základnom SMM a obdobne
D = (I . G)expY - 1
čo
je funkcia rastu dlhu( a celkovej inflácie), kde
M je koeficient rastu peňažnej zásoby,
D je koeficient rastu dlhu,
I
je koeficient ročnej inflácie(bázickej),
G
je koeficient rastu produkcie(rastovej inflácie) a
Y je kvázi rok (vyhodnocované poradie peňažného obratu).
Definícia
tejto funkcie je súčasne aj dôkazom principálne odlišného fungovania SMM oproti
našim doterajším predpokladom,
očakávaniam a snaženiam. Všeobecná dôkazová veta teda bude :
Rast
peňažnej zásoby a dlhu v základnom SMM je exponenciálnou funkciou inflácie a rastu produkcie !!!
Alebo :
Rast peňažnej zásoby a dlhu v základnom SMM je exponenciálnou funkciou deflácie dlhu, deflačného efektu rastu produkcie a cieľovanej inflácie !!!
Matematické vyjadrenie potom bude :
M = ( { DD + FI } . DEG )expY
kde
DD je deflácia dlhu,
FI je cieľovaná inflácia,
DEG je inflačné vyrovnanie deflačného efektu rastu produkcie.
V grafickom znázornení sú funkcie z definície nasledovné :
Dôsledky doterajšej neochoty iného ako
ideologického vnímania inflácie sa tak stávajú ďalekosiahle, osudové
a zlovestné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára