nedeľa, 30. júna 2013

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (1).

Výzva k verejnosti.


   Predkladám odbornej aj občianskej verejnosti logický a matematický dôkaz objektívne nehyhnutnej expanznej autodeštrukcie  základného super-monetaristického modelu, ktorý je podstatou súčasného svetového finančného systému.


   Vyzývam našich aj zahraničných odborníkov, predovšetkým laureátov  tzv. Nobelovej ceny za ekonómiu, aby sa pokúsili spochybniť platnosť predkladaného dôkazu. Želám im k tomu v záujme svetovej verejnosti a jej budúcnosti  veľa cti a charakteru.


   Vyzývam verejnosť  k mimoriadnemu záujmu o tento problém, k pochopeniu nevyhnutnosti  prerodu  svetového finančného systému a k prevzatiu priamej a absolútnej rozhodovacej  právomoci v  tomto prerode tak, aby si uplatnila svoje legitímne záujmy pred záujmami oligarchie a podobných mocenských štruktúr.

sobota, 29. júna 2013

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (2).

Úvod a definícia niektorých pojmov a vzťahov.


   Podstatou dnešného svetového finančného systému je monetaristický model finančného systému. Na jeho podstate stojí a padá celý svetový finančný a hospodársky svet. Ak je dobrý a správny, budeme prosperovať. Ak nie, svet zbankrotuje. Preukážeme, že platí druhá alternatíva. Čaká nás kolaps a kríza nebývalých rozmerov. Je na nás všetkých, či budeme znovu a znovu pokračovať v opakovaní omylu, alebo zmeníme politiku a ekonómiu v tomto smere raz a pre vždy.


   Ideovým základom monetarizmu je predstava cenovej stability pomocou expanzie peňažnej bázy. V praxi ale táto predstava musí zákonite zlyhávať na nevyváženom, ale prirodzenom ľudskom egoizme, ktorý má tendenciu k svojej vlastnej koncentrácii. Ten, kto riadi expanziu, musí ju zákonite egoisticky využívať vo svoj prospech. Dôsledkom je rast cien, ktorý nakoniec aj sami monetaristi prijali za neškodnú súčasť monetaristických modelov, pokým nepresahuje 2-3% ročne. Zvláštne číslo. A úplne zbytočné, ako preukážeme.  3%-ný  rast cien je síce malý v porovnaní s poklesmi a rastom cien v historickom období pred vznikom myšlienok monetarizmu, ale v žiadnom prípade to nie je – stabilita.


   Ďalšia nezrovnalosť monetarizmu je v spojitosti s jeho splynutím s keynesiánstvom do jednej ideológie.Tkvie v tom, že nerieši problém vysokého rastu produkcie versus nízka peňažná expanzia. V takom prípade je vylúčené zachovať stabilitu cien a už vôbec nie ich 3%-ný rast. Bez zachádzania do detailov, monetarizmus je nekonzistentná a nedomyslená ekonomická teória, ktorá sa nanešťastie vyvinula do ideológie. Preto môžeme očakávať od monetaristov pri rúcaní ich dogiem hromy-blesky. Nevadí. Máme hromozvod. Omyl tejto ideológie preukážeme, čo bezpochyby potvrdí neradostná blízka budúcnoť.


   Pri definícii super-monetaristického modelu(SMM) vychádzame z predstavy friedmanovského monetaristického modelu (FMM), ktorý rozšírime o väčšie možnosti tvorby inflačných peňazí a teda zvyšovanie ich účinnosti.


   Podstatou SMM je rozširovanie peňažnej bázy a zásoby tak, aby inflačný rast cien (IRC) v dôsledku tohto zvyšovania nepresiahol hodnotu  3%, čo je stále v súlade s predstavou súčasnej praktizovanej  politickej ekonómie, ktorú prijal aj samotný M.Friedman. Na rozdiel od FMM ale budeme v ďalšom vývoji SMM modelovať  opäť  v súlade s dnešnou praxou a M.Friedmanom s rozsiahlejšou peňažnou expanziou, ktorá sa v závere ukáže ako principiálne nepodstatná. Podstata nie je v rozsahu, ale v charaktere tohoto procesu.


   Cieľom peňažnej expanzie v monetaristických modeloch je okrem kontrolovaného a mierneho rastu cien aj zvýšenie produkcie. Nazvime ho inflačný rast produkcie(IRP).Tento účinok je v skorých štádiách naozaj dosahovaný, čo môžeme empiricky odôvodnene tvrdiť. Našim cieľom je preukázať, že je tak neefektívny, že vedie spolu s ďalšími mechanizmami k spomaleniu rastu produkcie a nakoniec k zlyhaniu celého finančného a hospodárskeho systému.


   Ak neberieme do úvahy monetarizmus, tak civilizačný vývoj je sprevádzaný neustálym rastom produktivity. To znamená, že tento proces môžeme považovať aj do budúcnosti za efektívny. Nazvime ho objektívny rast produkcie(ORP). V monetaristických modeloch musia teda oba rasty produkcie existovať súčasne a prekrývať sa. Mechanizmy monetaristických modelov musia pôsobiť na oba procesy. 


   Je potrebné, aby sme dôsledne rozlišovali peňažnú expanziu od cenového rastu. Infláciou budeme  preto označovať  expanziu peňažnej bázy a zásoby a dôsledne ju odlíšime od inflačného rastu cien(IRC), teda rastu cien v dôsledku inflácie.


   Abstrahujme od dynamiky vývoja objektívneho dlhu, teda dlhu, ktorý sa vytvára pri objektívnom raste produkcie. Jeho dynamika  NEspôsobuje infláciu a defláciu, inflačný a deflačný efekt  ovplyvňuje obmedzene  a nie je taký nebezpečný ako  inflačný dlh. Budeme sledovať  predovšetkým monetaristickým  modelom vynútený rast inflačného dlhu.





piatok, 28. júna 2013

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (3).

Otázka rýchlosti obratu peňazí.



      Exaktný dôkaz je obmedzený len na dokazovanie vzťahu inflačného rastu cien a súčasne rastu produkcie na jednej strane a rastu peňažnej zásoby na strane druhej. Tieto veličiny možno merať, ale ich meranie je nepresné. V prípade peňažnej zásoby to závisí od toho, či ide o monopolné, alebo slobodné peniaze. V modelovom príklade môžeme uvažovať o ideálnych podmienkach a dokonalej presnosti. Na základe toho môžeme určiť vzájomné pôsobenie týchto veličín a na základe toho zase tendencie, ktoré budú vytvárať v komplexnom systéme.
   Do spomenutého vzťahu, vyjadreného kvantitatívnym vzorcom M.v = p.Q, vstupuje ešte ďalšia veličina a to je rýchlosť obratu peňazí "v". Táto veličina je prakticky nemerateľná. Dá sa len vypočítať pomocou uvedených veličín, alebo odhadnúť. Pre nás je dôležité využiť túto veličinu tak, aby nám jej nepresnosť neprekážala pri snahe o exaktné modelovanie inflačného systému. Tým by sme sa vyhli aj rozšíreným schématickým úvahám o zrýchľovaní obratu peňazí zvyšovaním peňažnej zásoby. Tento problém sa dá obísť veľmi triviálne a to tak, že nebudeme v ďalšom modelovaní merať čas na obvyklé jednotky času, ale na doby obratu. Tým bude "v = 1" a kvantitatívna rovnica sa nám zmení na 


                                                             M   =   p . Q


kde môžeme jednotlivé veličiny modelovať presne a spoľahlivo.
   Je potrebné ešte zdôrazniť, že vnímanie veličiny "v" nesie v sebe jeden veľmi zvláštny rozpor. Ak zvýšime peňažnú zásobu v hospodárskom systéme, v ktorom sa inflácia predtým neobjavila, zvýši sa tým akútne dopyt po produkte. Nakúpené produkty zvyšujú cenu nepredaných produktov v skladoch a súčasne vytvárajú potrebu doplnenia zásob. Zrýchľuje sa teda obrat tovaru a zdanlivo aj peňažnej zásoby. V skutočnosti sa rýchlosť obratu peňazí skokovo zmenší a potom postupne rastie až po irelevantnú hodnotu. Tieto javy sú spôsobené skokovým zvýšením peňažnej zásoby, ktorej obrat sa skokovo neurýchľuje preto, lebo ňou vyvolaný rast cien i produkcie sú len postupné a prebiehajú vždy tam, kde sa inflačná (nová) peňažná zásoba postupne presúva a rozptyľuje. Na akej hodnote sa nová rýchlosť obratu peňazí ustáli je neznáme a irelevantné. Rýchlosť obratu sa v bežnej realite zvyšuje z iných ako inflačných dôvodov. Osobitným prípadom je hyperinflácia.
   Je potrebné ďalej dodať, že zvýšenie peňažnej zásoby v dlhodobo a rozsiahlo inflačnom systéme má iné dôsledky. Zvyšuje síce dopyt, ale súčasne výrazne znižuje efektívnosť. Výraznejšie ako v pôvodne neinflačnom systéme. Straty v ďalšom vývoji potlačia rast a vyvolajú úpadok. Postupne až do extrému. Rýchlosť obratu peňazí tým extrémne padá. Snaha o jej zvyšovanie nedáva zmysel a situáciu zhoršuje. Čistenie neefektívnosťou zaneseného trhu a zvyšovanie rýchlosti obratu peňazí skrátka dohromady nejdú. Ani vedome ani nevedome.



Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (4).

Jednoduchý  exaktno-empirický  dôkaz  neefektívnosti  monetaristického systému.

   Ako sme už spomenuli, peňažná expanzia má okrem účinku inflačného rastu produkcie (IRP) aj rovnako empirický účinok inflačného rastu cien (IRC).  Ich vzájomný pomer je neurčitý a v čase premenlivý. Môžeme ale tvrdiť, že ukazovatele oboch týchto prejavov (pri IRP imaginárny ukazovateľ) majú nenulové hodnoty, čo znamená, že účinnosť peňažnej expanzie vo vzťahu k jej jednotlivým účinkom nie je nikdy 100%. Ani ich celkový prejav(hodnota) nemá hodnotu rovnajúcu sa monetaristickej peňažnej expanzii. Pre určenie tejto celkovej hodnoty k nim treba pridať, ako neskôr preukážeme, aj hodnotu ORP.


   Keďže našim cieľom je dokazovanie, použijeme všetko vyslovené a napísané teóriou monetarizmu proti nej samej. V tomto prípade známy vzťah I.Fischera, ideového predchodcu Friedmanovho monetarizmu :


                                                            M . v   =   p . T


   M.Friedman už v sedemdesiatych rokoch empiricky, ale spoľahlivo preukázal, že dlhodobý rast cien je výlučne monetárny jav. Dôsledok inflácie. Okrem cien inflácia v počiatočných fázach inflačného cyklu zvyšuje aj produkciu. Tento rast je IRP a tvorí s ORP celkový rast produkcie(CRP) a ten ceny znižuje. Ak má inflácia dosiahnuť zvýšenie cien, musí byť vyššia ako CRP. 
   Podľa kapitoly (3) budeme v našom dokazovaní ignorovať rýchlosť obratu peňazí. Určime si ďalej hodnotu IRC na 3% v súlade s monetaristickou koncepciou. Budeme teda zvyšovať peňažnú zásobu kým IRC nebude rovné 3% a prepokladajme, že ORP bude mať  tiež hodnotu 3%. Ak pre zjednodušenie použijeme koeficienty, potom  riešenie rovnice bude mať nasledovnú podobu :


                                                1,0609 M   =   1,03 p . 1,03 T


   Peňažná zásoba sa nám zvýši o 6,09 %, hodnota obratu transakcií tak isto. Rovnakú hodnotu bude mať ale aj inflačný dlh v dôsledku expanzie. Ak splatíme inflačný dlh, inflačné peniaze zaniknú a vznikne deflácia. Ceny klesnú naspäť  k hodnote koeficientu 1,00 , alebo aj nižšie, pretože veľkosť produktu je väčšia ako pred infláciou. Úroky, ktoré zaplatíme za dlhovú službu sa môžu dostať nákupom akcií, alebo komodít bez vytvorenia nového dlhu späť do obehu. Otázkou zostáva produkt. Ak sme ho medzitým nezvýšili cestou ORP, tak sa vráti späť na svoje pôvodné hodnoty v dôsledku klesajúceho dopytu. Inflácia nám tak k ničomu nepomohla. Bol to teda neefektívny jednorazový krok, ktorý spôsoboval zmeny len počas svojho trvania. Najskôr  smerom nahor, potom smerom nadol. Inflácia teda nie je zdrojom trvalého rastu produkcie. Je ním niečo iné. To ale nie je predmetom nášho dokazovania.


   Otázkou zostáva, čo sa bude diať, ak infláciu neprevedieme jednorazovo, ale ju budeme opakovať mnohokrát a to desiatky rokov. Na to sa pozrieme v Exaktnom dôkaze etc. a jeho aplikáciách.





štvrtok, 27. júna 2013

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (5).

Exaktný dôkaz expanznej autodeštrukcie základného super-monetaristického modelu.

Poďme teda na vec!


   Super-monetaristický model(SMM) vychádza z friedmanovského monetaristického modelu(FMM),  ktorý môžeme považovať za ľahšiu variantu. Zadefinujme si teda základný super-monetaristický model (SMM) finančného systému, s abstrahovaním náhodných  výkyvov, vonkajších zásahov a menej významných mechanizmov, kde sa peňažná expanzia riadi štátnymi dlhopismi v intervale jednej doby obratu peňažných zásob. Dôsledne rozlišujme pojem inflácie a cenového  rastu. Uvažujme o ideálnej korelácii inflácie s inflačným rastom cien(IRC) a inflačným rastom produkcie(IRP). Pomer peňažnej bázy a jednotlivých peňažných agregátov považujme za stabilný.  IRC stanovme na stále platnú predstavu optima 3%. Abstrahujme aj od úrokov a úrokovej miery. Tie sa v SMM nepodieľajú na monetárnej expanzii, či depresii !!  Sú len jedným zo zdrojov poklesu cien, teda deflačného efektu, ako aj  jedným zo zdrojov rastu prirodzeného dlhu a to v každom modeli. Dôsledne rozlišujme medzi defláciou a  deflačným efektom. Všetky tieto podmienky  vytvárajú ideálne prostredie pre fungovanie SMM. Čas budeme označovať "Y" , ale za časovú jednotku nebudeme považovať rok, ale dobu obratu relevantnej peňažnej zásoby(M2).


1.Prvý mechanizmus.
      Prvým autodeštrukčným mechanizmom  zákonitej  autodeštrukcie modelu je mechanizmus  hladinovej inflácie. V tomto modeli  má podobu  obnovovania  ukončených inflácií. To  znamená, že keď riadime infláciu "obratovými" dlhopismi, tak na konci každého obratu musíme  najskôr nahradiť práve splácaný dlhopis novým, rovnako veľkým dlhopisom. Monetárna depresia je vylúčená! Depresiu musíme teda okamžite vyrovnať expanziou. Defláciu dlhu vyrovnať opätovnou infláciou. Toto vyrovnávanie sa musí opakovať po každom obrate peňažnej zásoby! Hladina  ukončených inflácií musí byť neustále obnovovaná. 

2. Druhý mechanizmus. 
   Druhým autodeštrukčným mechanizmom základného SMM je mechanizmus principiálnej  inflácie. Ide o infláciu, ktorá je principiálnym základom SMM ako etatistického myšlienkového modelu súčasného svetového  finančného systému. Ide teda o principálne dopĺňanie hladinovej inflácie o novú infláciu, teda ďalšiu infláciu po každom obrate peňažnej zásoby. To znamená rozšírenie  peňažnej zásoby po každom obrate  o 3% v zmysle definovaných podmienok.  To sa musí vykonávať  tiež neustále, až do expanzného  rozpadu. Principiálna inflácia sa v dnešnej praxi riadi tzv. cieľovanou infláciou, teda rastom cien.


   Spolupôsobením týchto dvoch mechanizmov sa tvorí bázická inflácia, ktorej prejavom je, že peňažná zásoba sa zvyšuje po každom obrate o tri percentá peňažnej zásoby predchádzajúcej doby obratu.  Obdobne  to platí pre celkovú hodnotu dlhopisov. Rozdiel je len v počiatočnej hodnote. U dlhopisov je to nula. Ďalej z toho vyplýva, že tento rast je exponenciálnou funkciou so  základom 1,03, v prípade jeho vyjadrenia pomocou koeficientu.  Takže, ak sme mali počiatočnú zásobu IM(ide nám predovšetkým o M2), tak konečná zásoba FM  v obrate(kvázi roku) Y bude:


                                                         FM  =  IM . 1,03expY

  Vychádzajúc  z tejto rovnice môžeme zostaviť graf vývoja peňažnej zásoby na základe bázickej inflácie v nami definovanom základnom SMM, kde pre zjednodušenie IM budeme považovať za rovné „1“ :



   Graf znázorňuje vývoj peňažnej zásoby za obdobie  110 obratov. Po 100 obratoch bude zhruba 20 násobná.

3.Tretí mechanizmus.
   Tretím autodeštrukčným mechanizmom  základného SMM  je mechanizmus rastovej inflácie. Pre zjednodušenie predpokladajme, že nárast produkcie nastane vždy na konci peňažného obratu(kvázi roka). Musíme na začiatku každého nového obratu rozšíriť infláciu súvzťažne  aj na tento prírastok produkcie.  Bez nej by sa nám prejavil cenový pokles  ako deflačný efekt. Uvažujme o náraste produkcie  6%  ročne. Rastová inflácia musí mať preto hodnotu 6%.


   Dôsledkom tohoto mechanizmu je, že peňažná expanzia a teda aj celková hodnota dlhopisov sa zrýchľuje o ďalší exponenciálny rast  s koeficientnym  základom 1,06.  Spolupôsobením všetkých troch mechanizmov rastie teda peňažná zásoba s vyšším exponenciálnym základom. Výslednú expanziu peňažnej  zásoby môžeme tak vyjadriť vzťahom :


                                                      FM = IM . (1,03 . 1,06)expY


   U dlhu to bude obdobne :


                                                   TD = IM . (1,03 .1,06)expY – IM


   kde  TD je celkový dlh  a  1,06   je koeficient  rastovej inflácie.


   Pri vysokých hodnotách „Y“ obe funkcie takmer splývajú. Grafické zobrazenie a porovnanie funkcie FM s predchádzajúcou je nasledovné :




   Ak budeme pre zjednodušenie považovať  IM za rovné 1  a  infláciu a rast produkcie vyjadríme pomocou koeficientov,  tak na základe troch uvedených mechanizmov môžeme odvodiť všeobecnú funkciu :


                                                              M  =   (I . G)expY


čo je funkcia rastu peňažnej zásoby v základnom SMM a obdobne


                                                            D = (I . G)expY   -   1


čo je funkcia rastu dlhu( a celkovej inflácie), kde
   M        je koeficient rastu peňažnej zásoby,
   D        je koeficient rastu dlhu,
   I          je koeficient ročnej inflácie(bázickej),
   G        je koeficient rastu produkcie(rastovej inflácie)    a
   Y        je kvázi rok (vyhodnocované poradie peňažného obratu).

   Definícia tejto funkcie je súčasne aj dôkazom principálne odlišného fungovania SMM oproti našim doterajším  predpokladom, očakávaniam  a snaženiam. Všeobecná dôkazová veta teda bude :


   Rast peňažnej zásoby a dlhu v základnom SMM  je  exponenciálnou funkciou  inflácie a  rastu produkcie !!!

   Alebo :

   Rast peňažnej zásoby a dlhu v základnom SMM  je exponenciálnou funkciou deflácie dlhu,  deflačného efektu rastu produkcie  a  cieľovanej inflácie !!!

   Matematické vyjadrenie potom bude :


                                                         M  =  ( { DD + FI }  . DEG )expY

kde
DD       je deflácia dlhu,
FI         je cieľovaná inflácia,
DEG    je inflačné vyrovnanie deflačného efektu rastu produkcie.


      V grafickom znázornení sú funkcie z definície nasledovné :




   Dôsledky doterajšej neochoty iného ako ideologického vnímania inflácie sa tak stávajú ďalekosiahle, osudové a zlovestné.



streda, 26. júna 2013

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (6).

Principiálne dôsledky Exaktného dôkazu etc.

     V prípade nulového rastu produkcie  v základnom SMM  je expanzia peňažnej bázy  a dlhu závislá len od nastavenia parametrov  samotnej inflácie. Napriek tomu nestráca svoj exponenciálny charakter  v dôsledku principiálnej inflácie.


   Prvý principiálny dôsledok :
   Rast dlhu v základnom SMM je vždy exponenciálnou funkciou a to aj v prípade nulového rastu produkcie !!!

   Principiálnou podstatou každého SMM je inflácia ako nástroj, ktorý by mal účinkovať ako  trvalá  podpora rastu produkcie a tzv. stability cien. Z Exaktného dôkazu etc. ale vidíme, že inflácia predovšetkým principiálne udržuje a rozširuje seba samu a vyvoláva pritom aj rastovú infláciu(GI) viazanú na IRP a ORP.


   Druhý principiálny dôsledok :
   Inflácia v základnom SMM je zdrojom svojho vlastného exponenciálneho rastu a rast produkcie tento proces ďalej exponenciálne umocňuje !!!

   Keďže v základnom SMM je inflácia  riadená dlhopismi, jej zdrojom je teda dlh. Cieľom dlhu vo všeobecnosti je zvýšenie tvorby pridanej hodnoty, ktorú môžeme považovať za hlavný zdroj  likvidácie dlhu. V SMM sa deje ale niečo zdanlivo paradoxné. Rast produkcie nerastie tak rýchlo ako dlh. Pritom toto zaostávanie za dlhom je exponenciálne a naviac ho umocňuje samotný rast produkcie. Nie je to paradox! Je to logická funkčnosť  systému.  Zákonitá. Objektívna. Absolútna.


   Tretí principiálny dôsledok :
   Rast  produkcie ako jeden z hlavných cieľov v základnom SMM  je  spoluzdrojom  tvorby  dlhu  a nie zdrojom jeho likvidácie !!!




utorok, 25. júna 2013

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (7).

Aplikácia Exaktného dôkazu etc. na likvidáciu dlhu v SMM.

    Účinnosť inflácie sa nám prejaví  na inflačnom raste cien(IRC) a inflačnom raste produkcie(IRP). IRC je základom tzv. monetizácie, teda likvidácie dlhu na základe rozdielu nominálnych hodnôt dlhu a inflačných hodnôt cien. Zadefinujme ho ako cenový  zdroj likvidácie dlhu.  IRP je štandardným zdrojom likvidácie dlhu a môžeme ho zadefinovať ako produkčný  zdroj likvidácie dlhu.


   Pre zjednodušenie si určime nulový ORP. 


   Základný  SMM nemôže byť bez IRC. Je to dôsledok principiálnej podstaty  modelu, vyjadrenej v principiálnej inflácii. SMM môže  ale existovať bez IRP a ORP. Ich vyjadrením je rastová inflácia, pričom  rovnica  Exaktného dôkazu etc. medzi nimi nerozlišuje, bez ohľadu na to, že ani my ich nedokážeme nijako rozlíšiť, či oddeliť. Z toho vyplýva, že zdrojom likvidácie dlhu v SMM by malo byť buď samotné  IRC, alebo IRC spolu s IRP a ORP. Podľa Tretieho principiálneho dôsledku Exaktného dôkazu etc. je rast produkcie zdrojom tvorby dlhu a to bez ohľadu na to, či je to inflačný, alebo objektívny rast produkcie. Ako je to ale s inflačným rastom cien.


1.Predstavme si prvý prípad a predpokladajme, že  rast produkcie je nulový. Potom dlh je vytváraný len bázickou  infláciou. Vyjadrenie hodnoty dlhu v takomto prípade bude :


                                                       D(Y)   =   (BI)expY   -  1


   Ak chceme tento dlh likvidovať, musíme použiť len s monetizáciu. To znamená rozšíriť peňažnú bázu, zvýšiť ceny a samozrejme dlh. Nový dlh teda bude :


                                                 D(Y+1)   =   (BI)exp(Y+1)   –   1


   Už na pohľad je zrejmé, že :


                                                         D(Y+1)    >    D(Y)

2.V druhom prípade predpokladajme, že rast produkcie NEbude nulový. Potom platí obdoba :


                             (BI . GI)exp(Y+1)   –   1       >       (BI . GI)expY   –   1


                                                       D(Y+1)      >      D(Y)




   Monetizácia  bez ohľadu na inflačný a objektívny  rast produkcie v SMM je zdrojom a prejavom tvorby  dlhu a nie zdrojom a prejavom jeho likvidácie  !!!





pondelok, 24. júna 2013

Exaktný dôkaz rozpadu finančného systému (8).

Aplikácia Exaktného dôkazu etc. na vývoj kapitálu v SMM.

    Inflácia predstavuje vstup  inflačného kapitálu do peňažného a ekonomického systému. Je to fiktívny kapitál a vstupuje do systému ako bezhodnotová veličina.  Hodnotu získa odčerpaním hodnoty z objektívneho kapitálu(reálneho)  a pri pokračovaní inflácie aj od fiktívneho kapitálu, ktorý je už v obehu. Prírastok celkovej hodnoty fiktívneho kapitálu je pri tomto procese vyšší ako odčerpaná hodnota z pôvodného fiktívneho kapitálu. Fiktívny kapitál sa preto neustále zväčšuje, ale podiel reálneho zákonite zmenšuje.


   Predstavme si, že ORP je 3% , IRP je tiež 3% a bázická inflácia je tiež 3%. Rastová samozrejme 6%. Objektívny kapitál označme OK. Pomer OK(Y) a FM(Y) nám vyjadruje podiel objektívneho kapitálu v modeli a jeho časový vývoj(úbytok).  Ak počiatočnú hodnotu fyzického kapitálu  označíme  PK, potom objektívny kapitál v kvázi roku Y bude daný rovnicou :


                                                 OK(Y)   =   IM + PK . 1,03expY


Stav peňažnej bázy v roku Y bude daný už  nám známym vzťahom :


                                                FM(Y)   =   IM . (1,03 . 1,06)expY


Pre zjednodušenie budeme považovať  PK  =  IM (pri  V=1). Potom :


                     (d)OK   =   OK(Y) : FM(Y)   =   (1 + 1,03expY)  :  (1,03 . 1,06)expY


kde (d)OK je zmena(úbytok) reálneho kapitálu.


Alikvotne potom bude platiť :

                                                    (d)FM   =   1   -   (d)OK


kde (d)FM je zmena (prírastok) fiktívneho kapitálu.

   V grafickom percentuálnom znázornení sú pomerný úbytok reálneho kapitálu a pomerný prírastok fiktívneho kapitálu nasledovné :



   Z grafu dobre vidíme, že najäčší pomerný úbytok reálneho kapitálu je práve na začiatku procesu inflácie. Alikvotne prírastok fiktívneho kapitálu je tiež najväčší na začiatku napriek tomu, že odoberá hodnotu už fungujúcemu fiktívnemu kapitálu. Z toho je zrejmé, že fiktívny kapitál napriek svojmu nominálnemu rastu nemá prakticky žiadnu reálnu hodnotu !!


   Na základe uvedeného, ako aj na základe dôkazových a dôsledkových viet z predchádzajúcich aplikácií  môžeme pre vývoj objektívneho(reálneho) kapitálu v základnom SMM vyvodiť nasledovnú dôkazovú a dôsledkové vety :

Dôkazová veta :
   Pomerný úbytok objektívneho(reálneho) kapitálu  v základnom SMM  je funkciou  exponenciálneho zaostávania jeho rastu za rastom inflačného(fiktívneho) kapitálu a jeho pomerného prírastku.

Dôsledkové vety :
   1.Inflačný(fiktívny) kapitál v základnom SMM rastie rýchlejšie ako objektívny(reálny) kapitál  a jeho neefektívnosť  je zdrojom jeho budúceho úpadku, ako aj úpadku objektívneho(reálneho) kapitálu !!!


   2.Zdrojom tvorby a rastu reálneho, teda efektívneho kapitálu  je len a len reálny kapitál !!!


   3.Keďže fiktívny kapitál tvorí fiktívne hodnoty a nepodieľa sa na tvorbe reálneho kapitálu, vytvára si tým de facto vlastnú, fiktívnu ekonomiku !!!

Poznámka : Základnú neefektívnosť inflačného kapitálu sme preukázali už v exaktno-empirickom dôkaze.